Чтения двуногих, або Мюмзики в мове
![[livejournal.com profile]](https://www.dreamwidth.org/img/external/lj-userinfo.gif)
Вот и потерпает, бедная, от этой ебаной бескультурной культуры.
( Read more... )

S Jelenou Čižovovou sme sa stretli v Brne, kde predstavila svoju najslávnejšiu knihu Čas Žien. Román o malom dievčatku, ktoré nerozpráva a v komunálnom byte v Leningrade sa o ňu starajú tri babky, je zároveň aj príbehom o ťažkom živote v sovietskom Rusku. Rozprávali sme sa ňou, prečo to Rusko stále ťahá viac k temnej minulosti, prečo malá Sofia v románe nerozpráva a čo sa hovorilo u nich doma o „hrdinskej“ blokáde Leningradu.
Počúvať súčasných ruských spisovateľov, čo hovoria na pomery v Rusku, je dosť depresívna záležitosť. Naposledy ste sa napríklad vy podpísali pod „manifest proti totalite“. Je to naozaj až také zlé?
Zdá sa mi, že áno. Neviem povedať, či rýchlo alebo pomaly, ale zhoršuje sa to. Bývajú obdobia, keď trend úpadku silnie, a niekedy sa to upokojí. Nezažívame práve tie najlepšie časy. Za posledných pár rokov duma prijala viacero zákonov, ktoré ohraničujú slobodu slova, inteligencia sa znovu dostáva na okraj spoločnosti. Začína sa pretláčať iba jedna ideológia a ten, kto s ňou nesúhlasí, sa zrazu ocitol vo veľmi zložitej situácii. Pritom ani tak nejde o nás spisovateľov, ale najmä o filmových či divadelných režisérov, ktorí bez pomoci vlády, bez ich finančnej pomoci nemôžu pracovať. My to máme jednoduchšie, keď chceme niečo napísať. Nepotrebujem peniaze, sadnem a píšem.
Dá sa s tým niečo urobiť?
Dúfam, že áno, nechceme sa s tým zmieriť. Zároveň však nechceme, aby sa to riešilo násilnou revolučnou cestou, to by bolo strašné. Rusko prežilo toľko revolúcií a vždy sa to len zhoršilo. Verím, že skôr či neskôr ľudia, od ktorých to závisí, pochopia, že krajina ide dole vodou, a dúfam, že to nebude príliš neskoro.
( Čitatľ ďalej... )