Apr. 29th, 2015 10:18 pm
Moj kamarad a brat-čukca
![[personal profile]](https://www.dreamwidth.org/img/silk/identity/user.png){kind=small}
ded_vasilijA ja, ded Vasilij, som hrdy ze mam takeho kamarada a čukotskeho brata, o ktorom pišu noviny:
Miroslav Bakoš, ktorý bol budhistickým mníchom na Taiwane 16 rokov, nám prezradil, že mu trvalo až osem rokov mníšskeho života, kým pochopil, o čom buddhizmus vlastne je.
Prvé otázky zmyslu života prišli približne v jeho pätnástich rokoch. Vtedy sa po prvý raz dostal k filozofii, najskôr k západnej, potom postupne k východnej, ako aj k otázkam náboženstva. Keďže sen štúdia medicíny kvôli bývalému politickému režimu musel zanechať, vyštudoval Vysokú školu technickú v Košiciach. Pracovať začal v košických Hutných stavbách, potom odišiel do Prahy, kde pracoval v Orientálnom ústave ČSAV v Prahe, a popri tom študoval čínštinu, japončinu a tibetštinu.
Po prvý raz sa dostal do Číny v roku 1989, kam išiel na štvormesačný študijný pobyt – putovanie po posvätných horách Číny. Potom prišla revolúcia a v roku 1990 patril Miroslav Bakoš medzi zakladateľov Buddhistickej spoločnosti v bývalom Československu. V roku 1991 získal štipendium na štúdium buddhizmu v Číne, presnejšie na ostrove Taiwan. A odtiaľ jeho kroky smerovali do kláštora. Ako mních žil v buddhistických kláštoroch na Taiwane 16 rokov.
„Najskôr som sa dostal do kláštora Nong chan si v Taipei, kde bol opátom Majster Sheng Yen. Keď som sa tam zo začiatku snažil meditovať a dostať sa do tých hlbších stavov, o ktorých existencii som dávno vedel, ale z väčšej časti len teoreticky, nedarilo sa mi to. Zistil som, že moje telo nie je pripravené. Nie je dostatočne otvorené, aby tie energie mohli prúdiť tak, ako majú, a tým pádom sa moja myseľ nemohla dostať do tých meditačných stavov, akých som chcel. Ono keď si vezmeme dnešných západných ľudí, ktorí sa snažia meditovať a myslia si, že meditujú, pravda je úplne iná. Mne to trvalo až osem rokov mníšskeho života, kým som pochopil, o čom budhizmus vlastne je. Poznať samého seba, vyslobodenie mysle práve vďaka meditácii,“ spomína si Miroslav Bakoš na svoje začiatky mníšskeho života v kláštore.
V buddhizme platí zásada, že ak sa stane niekto mníchom, prvých päť rokov nesmie opustiť svoj kláštor a svojho učiteľa. „Ja som bol na Taiwane, dá sa povedať, taký „exot“. V kláštore som bol prvým belochom – mníchom. Kláštorný život vôbec nebol jednoduchý. Vstávali sme už o štvrtej ráno, potom sme hodinu meditovali, nasledovala ranná hodinová ceremónia, potom to boli raňajky, čas na osobnú hygienu. Od desiatej do dvanástej každý z nás mal nejaké povinnosti. Ja som väčšinou pracoval v kláštornej záhrade. Poobede sme opäť meditovali, spievali, prišla večera, opäť meditácie, večerná ceremónia. A tak to pokračovalo každý deň až do desiatej večer. V prvom kláštore to bolo naozaj drsné, na seba som mal čas len dve hodiny do dňa,“ vysvetľuje majster Bakoš, ktorého aj tento spôsob istej kláštornej rutiny prinútil z neho po piatich rokoch odísť.
Istý čas žil ako „mních na voľnej nohe“. Venoval sa štúdiu, svojim záľubám a meditáciám, no po svojom. Potom sa zoznámil s ďalším majstrom – opátom Ming Tingom, ktorý ho presvedčil, že predsa by mal žiť v kláštore. „Môj prvý majster bol vysoko vážený vyštudovaný profesor. Napísal asi 40 kníh o buddhizme, z toho 15 bolo aj preložených do angličtiny. Druhý opát, v ktorého kláštore som strávil ďalších päť rokov, nemal ani základné vzdelanie, nevedel čítať, ani písať. K poznaniu dospel prostým spôsobom, dal sa na desať rokov zamurovať do izbietky. Mal len v stene malý otvor, vďaka ktorému prijímal potravu. Paradoxne, práve on ma veľa naučil. Až u neho som dospel k poznaniu, ktoré som hľadal,“ hovorí Bakoš.
Otázkami zmyslu života, hľadaním jeho podstaty a významu si prechádza snáď každý človek. Pre našinca pochopiť význam života mnícha v kláštore, ktorý svoj život zasvätí meditácii, nie je jednoduché. „Ja tvrdím, že mnísi doslova vyrábajú energiu, ktorá drží tento svet pohromade,“ hovorí Miroslav Bakoš, ktorý vďaka svojmu pobytu v ďalekej Číne študoval navyše aj päť ázijských jazykov.
Už päť rokov žije opäť na Slovensku v Košiciach, kde učí čínske bojové umenia, jogu, venuje sa taoistickej alchýmii a v neposlednom rade buddhistickej meditácii.
Miroslav Bakoš
absolvent Katedry čínskych bojových umení na Chinese Culture University v Taipei – Taiwan
bývalý buddhistický mních línií Cchao-tung a Lin-ťi (Caodong a Linji, resp. jap. Soto a Rinzai) čínskeho čchanového (chan, zen) buddhizmu,
ordinovaný člen taoistického rádu Lungmen (Longmen)
špecialista na čínske bojové umenia, tradičnú čínsku medicínu, taoistickú fyziologickú alchýmiu, buddhistickú meditáciu a na hraničné stavy ľudského vedomia v čínskom mysticizme
Miroslav Bakoš, ktorý bol budhistickým mníchom na Taiwane 16 rokov, nám prezradil, že mu trvalo až osem rokov mníšskeho života, kým pochopil, o čom buddhizmus vlastne je.
Prvé otázky zmyslu života prišli približne v jeho pätnástich rokoch. Vtedy sa po prvý raz dostal k filozofii, najskôr k západnej, potom postupne k východnej, ako aj k otázkam náboženstva. Keďže sen štúdia medicíny kvôli bývalému politickému režimu musel zanechať, vyštudoval Vysokú školu technickú v Košiciach. Pracovať začal v košických Hutných stavbách, potom odišiel do Prahy, kde pracoval v Orientálnom ústave ČSAV v Prahe, a popri tom študoval čínštinu, japončinu a tibetštinu.
Po prvý raz sa dostal do Číny v roku 1989, kam išiel na štvormesačný študijný pobyt – putovanie po posvätných horách Číny. Potom prišla revolúcia a v roku 1990 patril Miroslav Bakoš medzi zakladateľov Buddhistickej spoločnosti v bývalom Československu. V roku 1991 získal štipendium na štúdium buddhizmu v Číne, presnejšie na ostrove Taiwan. A odtiaľ jeho kroky smerovali do kláštora. Ako mních žil v buddhistických kláštoroch na Taiwane 16 rokov.
„Najskôr som sa dostal do kláštora Nong chan si v Taipei, kde bol opátom Majster Sheng Yen. Keď som sa tam zo začiatku snažil meditovať a dostať sa do tých hlbších stavov, o ktorých existencii som dávno vedel, ale z väčšej časti len teoreticky, nedarilo sa mi to. Zistil som, že moje telo nie je pripravené. Nie je dostatočne otvorené, aby tie energie mohli prúdiť tak, ako majú, a tým pádom sa moja myseľ nemohla dostať do tých meditačných stavov, akých som chcel. Ono keď si vezmeme dnešných západných ľudí, ktorí sa snažia meditovať a myslia si, že meditujú, pravda je úplne iná. Mne to trvalo až osem rokov mníšskeho života, kým som pochopil, o čom budhizmus vlastne je. Poznať samého seba, vyslobodenie mysle práve vďaka meditácii,“ spomína si Miroslav Bakoš na svoje začiatky mníšskeho života v kláštore.
V buddhizme platí zásada, že ak sa stane niekto mníchom, prvých päť rokov nesmie opustiť svoj kláštor a svojho učiteľa. „Ja som bol na Taiwane, dá sa povedať, taký „exot“. V kláštore som bol prvým belochom – mníchom. Kláštorný život vôbec nebol jednoduchý. Vstávali sme už o štvrtej ráno, potom sme hodinu meditovali, nasledovala ranná hodinová ceremónia, potom to boli raňajky, čas na osobnú hygienu. Od desiatej do dvanástej každý z nás mal nejaké povinnosti. Ja som väčšinou pracoval v kláštornej záhrade. Poobede sme opäť meditovali, spievali, prišla večera, opäť meditácie, večerná ceremónia. A tak to pokračovalo každý deň až do desiatej večer. V prvom kláštore to bolo naozaj drsné, na seba som mal čas len dve hodiny do dňa,“ vysvetľuje majster Bakoš, ktorého aj tento spôsob istej kláštornej rutiny prinútil z neho po piatich rokoch odísť.
Istý čas žil ako „mních na voľnej nohe“. Venoval sa štúdiu, svojim záľubám a meditáciám, no po svojom. Potom sa zoznámil s ďalším majstrom – opátom Ming Tingom, ktorý ho presvedčil, že predsa by mal žiť v kláštore. „Môj prvý majster bol vysoko vážený vyštudovaný profesor. Napísal asi 40 kníh o buddhizme, z toho 15 bolo aj preložených do angličtiny. Druhý opát, v ktorého kláštore som strávil ďalších päť rokov, nemal ani základné vzdelanie, nevedel čítať, ani písať. K poznaniu dospel prostým spôsobom, dal sa na desať rokov zamurovať do izbietky. Mal len v stene malý otvor, vďaka ktorému prijímal potravu. Paradoxne, práve on ma veľa naučil. Až u neho som dospel k poznaniu, ktoré som hľadal,“ hovorí Bakoš.
Otázkami zmyslu života, hľadaním jeho podstaty a významu si prechádza snáď každý človek. Pre našinca pochopiť význam života mnícha v kláštore, ktorý svoj život zasvätí meditácii, nie je jednoduché. „Ja tvrdím, že mnísi doslova vyrábajú energiu, ktorá drží tento svet pohromade,“ hovorí Miroslav Bakoš, ktorý vďaka svojmu pobytu v ďalekej Číne študoval navyše aj päť ázijských jazykov.
Už päť rokov žije opäť na Slovensku v Košiciach, kde učí čínske bojové umenia, jogu, venuje sa taoistickej alchýmii a v neposlednom rade buddhistickej meditácii.
Miroslav Bakoš
absolvent Katedry čínskych bojových umení na Chinese Culture University v Taipei – Taiwan
bývalý buddhistický mních línií Cchao-tung a Lin-ťi (Caodong a Linji, resp. jap. Soto a Rinzai) čínskeho čchanového (chan, zen) buddhizmu,
ordinovaný člen taoistického rádu Lungmen (Longmen)
špecialista na čínske bojové umenia, tradičnú čínsku medicínu, taoistickú fyziologickú alchýmiu, buddhistickú meditáciu a na hraničné stavy ľudského vedomia v čínskom mysticizme